Na sezónu 2021/2022 a celkovo ženský futbal na Slovensku a v Myjave, sme sa spoločne pozreli s Ivetou Neveďalovou, hráčkou, kapitánkou a trénerkou žien Spartaka Myjava, ktorá pred pár rokmi zastávala aj funkciu asistenta trénera reprezentácie WU17, bola reprezentantkou Slovenska vo futbale, aj futsale a od ktorej sme sa dozvedeli zaujímavé informácie, s ktorými sa s Vami v tomto rozsiahlom rozhovore podelíme.

Ahoj Ivet. Najskôr sa vrhneme na Tvoje začiatky. Ako si sa k futbalu dostala a kedy si s ním začínala? Ak sa pozrieme na Tvoje prestupy, nevidíme žiadny. Si teda od začiatku verná Myjavskému Sprataku?

S futbalom som začala ako malé dieťa, ale hrávala som iba s kamarátmi. Popri tom som sa venovala 8 rokov basketbalu, tenisu a florbalu. V 15tich ma oslovil prvoligový klub z Brna, kde som rok a pol hrávala. Na Slovensku vtedy ešte neboli možnosti hrávať žensky futbal u nás v okolí. Následne sme ale s kamarátkami vytvorili dievčenské družstvo na Myjave. Bolo to skôr zo zábavy, ale postupne sme stúpali vyššie, až sme postúpili do prvej ligy a teraz sme ju po 10tich rokoch dokázali aj vyhrať. V podstate sa to dá povedať tak, že som verná Myjavskému Spartaku. Verila som, že toto družstvo ma obrovský potenciál a rozhodla som sa ostať a spraviť maximum pre to, aby sme boli úspešné.

Myjavčanky ako víťazky na Red Bull Neymar Jr‘s Five.

Prečo u Teba vyhral práve futbal, aj keď v ňom vtedy neboli moc priaznivé podmienky pre rozvoj báb na Slovensku?

Pretože sme boli super kolektív, mali sme podporu klubu a verila som, že sa môžeme presadiť, aj keď to zo začiatku nebolo jednoduché.

Ak by si sa ohliadla na Tvoje začiatky v Brne, čo prvé Ti napadne? Chcelo to veľkú odvahu ísť vo veku 15 rokov do zahraničia?

Bolo to dosť náročné časovo zladiť futbal v Brne a život na Myjave. Určite to ale stálo za to. Zistila som, že aj ženy hrávajú futbal na vyššej úrovni a celé mi to dalo veľa.

Prezradila by si nám, či boli na Teba smerované po návrate na Slovensko aj nejaké ďalšie prestupové ponuky?

Áno, samozrejme, ponúk bolo veľa. Neskôr sa pridali aj ponuky na pozíciu trénerky. Vtedy to bolo lákavé, mohla som si zarobiť futbalom aj nejaké peniaze. Som ale dosť cieľavedomý typ a keď niečo začnem, tak sa tomu rada venujem poriadne. Rozhodla som sa ostať v našom klube a neľutujem to.

Bola si niekoľkokrát v jedenástke sezóny vyhlasovanej Slovenským futbalovým zväzom. Niet preto divu, že sa Tvoje meno nachádzalo aj v nomináciách do reprezentácie ženského “Áčka”. Myslíš, že sa to po tak vydarenej sezóne môže zopakovať?

Určite nie. Už to nie je ani moja ambícia. Hrať na reprezentačnej úrovni si vyžaduje poriadnu prípravu, na ktorú v mojom prípade nie je veľmi časový priestor a myslím si, že máme na Slovensku množstvo šikovných hráčok, ktoré sa venujú iba tomu, že hrajú futbal a zaslúžia si tam byť.

Časový priestor skrz toho, že si aj trénerkou? Okrem toho, že si ale stabilnou hráčkou v strede poľa, vidíme Ťa s kapitánskou páskou na ruke. Ako sa to dá stíhať všetko koordinovať? Nestretla si sa s problémom pri dirigovaní báb ako spoluhráčky a zároveň ako trénerky?

Celkovo.. Pracujem v klube, mám na starosti mládež, trénujem ženy, dorastenky, žiačky a v podstate riešim všetko, čo treba. Takže toto sa už dávno nedá skĺbiť s profi kariérou, ale nevadí mi to. Musela som sa pred niekoľkými rokmi rozhodnúť, akou cestou chcem ísť a vedela som, čo to obnáša. S babami vôbec nemám problém. Fungujeme dobre, máme kamarátske vzťahy, ale rešpektujú ma vo všetkom, čo od nich vyžadujem. Sme taká malá futbalová rodina. Sú to hlavne skúsené hráčky, na ktoré nepotrebujem počas zápasu kričať. Vedia, čo chceme hrať a každý sa snaží spraviť pre to maximum.

Vrátime sa späť k Myjavskému futbalu. Kto stál teda za zrodom vášho ženského tímu? Boli tie osoby aj pri tohto-sezónnych oslavách?

Na Myjave bolo a aj je zopár skvelých ľudí, ktorí nás podporovali a pomáhali nám. S väčšinou sme stále v kontakte a niektorí boli aj na oslavách. Jednou z najdôležitejších osôb je pre nás pán primátor mesta Pavel Halabrin. Je taktiež prezidentom klubu, od začiatku nám veril a pomáhal v čom bolo treba. Taktiež sa u nás vystriedalo zopár ľudí, ktorí mi pomáhali pri jednotlivých kategóriách ako asistenti a vedúci družstiev. S tými som v podstate tiež stále v kontakte. Vážim si aj podporu rodičov, nakoľko Myjava predsa len nie je centrum Slovenska. 😃 Musia veľa cestovať a podporovať baby, aby mohli u nás fungovať. Najväčšiu zásluhu ale na tom, že na Myjave je ženský futbal, majú určite moje spoluhráčky. Veľmi si cením, že aj napriek množstvu ponúk zo zahraničia sú v našom klube a máme naozaj dobré vzťahy. Neberiem ich len ako futbalistky, ale ako rozumných, schopných, mladých ľudí a som na ne hrdá za to, čo dokazujú, bez ohľadu na to, či budeme vyhrávať alebo nie.

Aký bol váš „tajný recept“ na aktuálnu sezónu? Aké máš z toho dojmy? Veď ste takmer celú sezónu išli bez zaváhania!

Osobne si myslím, že strašne veľa u nás spravila hlava. Nastavili sme sa tak, že chceme vyhrávať a bolo jedno, proti komu sme nastúpili. V dorastenkách aj v ženách sme trošku zmenili herný systém, doladili nejaké detaily a baby získali potrebné sebavedomie. Samozrejme, tvrdá poctivá celoročná práca a výsledky sa museli dostaviť.

Tie výsledky boli častokrát jasné z vášho pohľadu, ak sa ale pozrieme spätne, kto bol vašim najväčším rivalom? A naopak, vyzdvihla by si niekoho zo súperov za prístup, hru, či celkový progres?

Najväčší rival hlavne z pohľadu do minulosti je Slovan Bratislava. Ale ako vravím, snažili sme sa nepozerať na súperov a sústredili sme sa iba na seba. Najväčší progres pre mňa zaznamenala určite Žilina. Je mi sympaticky ich herný prejav a taktiež taký ľudsky prístup. Na nič sa nehrajú, je vidieť že sú fajn kolektív a futbal ich začal očividne naozaj baviť. Taktiež sa mi páčil herný prejav Ružomberka, ale je pre mňa trošku prekvapenie ich konečné umiestnenie a nie optimálne výsledky na konci sezóny. Majú však perspektívny bojovný tím a doma boli vždy nepríjemne.

A čo plány na tú budúcu sezónu? Aké sú vaše ciele? Čo hovoria pocity zo ženskej Ligy Majstrov?

Plány sú naďalej rovnaké. Chcela by som, aby sme sa opäť trošku posunuli v kvalite futbalu a hlavne, aby tu boli baby spokojné a všetko fungovalo tak, ako doteraz. Ak to vyjde, tak výsledky určite prídu. Ligu majstrov berieme ako cennú skúsenosť a teším sa na celu prípravu, kde máme zaujímavé prípravné zápasy a následne aj na ligu a predkolo Ligy Majstrov. 😊”

Na záver, ako by si zhodnotila celkovo ženský futbal na Slovensku a kde by sa ešte mohol posunúť?

Ženský futbal na Slovensku je na veľmi amatérskej úrovni. Vo veľkej väčšine iných krajín napreduje veľmi rýchlo a viditeľne. U nás je to amatérsky šport bez potrebnej podpory a propagácie. Aj napriek tomu, že je to najpočetnejší ženský šport na svete a aj na Slovensku má futbal najväčšiu členskú základňu, je iba minimum ľudí, ktorým na tom záleží. Veľa klubov je postavených na pár ľuďoch, ktorých to baví a napĺňa a sú ochotní obetovať pre to vlastný čas a peniaze. Ale veľa z nich po čase príde na to, že sa to nikam neposúva a zo ženského futbalu odídu. Deje sa to aj teraz – viacero trénerov a ľudí, ktorí prišli so zámerom žensky futbal posúvať končia, pretože im došli sily a energia, aby stále bojovali s problémami a nevideli cestu k zlepšeniu. Za tie roky takých ľudí poznám desiatky a predpokladám, že sa to nezmení, kým sa nezmení systém fungovania a vnímania tohto športu. Zlepšuje sa to u mládeže, kde majú dievčatá oveľa viac možností na rozvoj a taktiež relatívne ľahko sa vedia dostať do dobrého klubu, kde môžu napredovať. Ale chýba tomu nadstavba, čím sú staršie tým sú podmienky a fungovanie klubov horšie. Mladé hráčky nám odchádzajú z našej ligy do priemerných klubov za hranicami len pre to, že tu si musia za futbal platiť a podmienky, ktoré majú vo väčšine klubov nie sú dostačujúce na ich rozvoj. Klesá tým úroveň súťaže a tým pádom aj záujem o žensky futbal ako taký. Je to začarovaný kruh, z ktorého by sa dalo vyjsť iba celkovou zmenou systému a trvalo by to určite nejakú dobu. Myslím si ale, že ak sa to neposunie vpred a nezačneme sa aspoň minimálne približovať k okolitým krajinám, tak to bude len horšie a málokto vydrží pre ženskom futbale dlhodobo. Ale to je len môj názor, ktorý som nadobudla za desať rokov pri tomto športe na Slovensku.

Tešíme sa na vaše kvalifikačné zápasy a budeme vás sledovať. Prajeme mnoho futbalových, ale aj osobných úspechov.

Ďakujeme za rozhovor.